Tancom proti rakovine
Pred vami stojí najväčšia baletná hviezda. Zneli slová, ktoré lemovali zrkadlo na chodbe tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Pre nás to bol celkom dobrý vtip, ktorý nás okamžite pobavil. To sa však môže stať len v prípade, ak sa do zrkadla pozerá osoba, ktorá je tu len na návšteve. Študenti tejto školy v ňom vidia čosi úplne iné. Fixkou napísané slová im pripomínajú prácu, ktorú majú za sebou a pomáhajú im pokračovať v nej aj naďalej.
Nie je to však jediný spôsob, akým sa dokážu zbaviť pocitu únavy, či slov už ďalej nevládzem. Ich novou, a zároveň aj najväčšou motiváciou sa stala súťaž Nádej baletu 2010. Prihlásiť sa do nej mohli študenti z rôznych baletných škôl na Slovensku vo veku od 14 do 18 rokov. Krehké baletné pohyby, ktoré na historických doskách Slovenského národného divadla predvádzali, dokonale vystihovali krehkosť ľudského zdravia. Práve preto sa stal tento projekt symbolom boja proti rakovine krčka maternice- najčastejšieho onkologického ochorenia žien. Toto závažné ochorenie zabíja ročne na Slovensku vyše 200 žien. Ide pritom o ochorenie, voči ktorému sa už dnes dá aktívne chrániť práve vo veku, v ktorom sa nachádzajú študentky na baletných konzervatóriách.
Prípravy v plnom prúde
Bolo presne týždeň pred súťažou. Študenti konzervatória Evy Jaczovej už odstraňovali len posledné kozmetické chybičky v pripravených variáciách. Na ich každodenné nácviky, ktoré sa začali už mesiac pred súťažou, dozerali pedagógovia, ktorí im pomáhali aj pri stavbe choreografií. „Je to pre nich obrovská motivácia, vďaka ktorej sa tak veľmi snažia. Za svoj život som videla mnoho súťaží a myslím si, že máme veľmi dobrú úroveň,“ zhodnotila vtedajšiu situáciu ich učiteľka klasiky, Klára Škodová. Úspech školy na súťaži predpokladala aj vďaka slabej účasti ostatných baletných škôl. Ako povedal patrón súťaže a zároveň aj predseda poroty, Mário Radačovský, prvý ročník tohto projektu nastolil priveľmi prísne pravidlá. Na mnohých konzervatóriách a baletných školách sa totiž nevyučuje klasický tanec do takej miery, aby mohli študenti bez problémov prejsť prvým kolom. Škola, do ktorej sme sa prišli pozrieť my, si v tomto smere nemusela robiť starosti. Je to totiž jediná osemročná štátna škola na Slovensku, ktorá sa zameriava na špecifickú výučbu profesionálnych tanečných umelcov. Práve preto sa z nej do súťaže prihlásilo až 26 študentov, ktorí bojovali len proti jednému odvážnemu konkurentovi zo súkromného konzervatória v Nitre. Ako sa hovorí, ostalo to v „rodine“. Výhoda, či nevýhoda?
„Podporujeme sa navzájom a výhru si nebudeme závidieť. Práve naopak...,“ vyjadrila sa študentka zo šiesteho ročníka Zuzana Andelová, ktorá ešte vtedy netušila, že jedna z cien bude patriť práve jej.
A je to tu...
Niektorí išli do práce, iní zas do školy a naše mladé baletné talenty vstupovali do budovy Slovenského národného divadla ukázať to najlepšie, čo v nich je. Čakala ich dlhá a náročná cesta v podobe troch kôl za prítomnosti odbornej poroty. Kto bol katom a koľko krát sa pri hodnotení pohádali? Odpoveď znie nikto a ani raz. „Nie je v porote osoba, ktorej by sme sa nejako obzvlášť obávali. Tešíme sa na nich a radi im zatancujeme...,“ poznamenal ešte pred prvým kolkom Filip Vereš, študent ôsmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. O tom, kto išiel ďalej a naopak, kto ešte potreboval viac cvičiť, rozhodoval Mário Radačovský, riaditeľ Baletu SND, ďalej Dagmar Hubová, tanečná pedagogička VŠMU, Jana Přibylová, sólistka Baletu Národného divadla Brno, Jaroslav Slavický, riaditeľ Tanečného konzervatória hl. mesta Praha a Libor Vaculík, choreograf a bývalý sólista Baletu SND. Počas súťaže sa potvrdilo, že porota bola v skutočne dobrom obsadení. „Boli sme jednotní v názoroch, naozaj tam boli len malé odchýlky,“ potvrdil na tlačovej konferencii Mário Radačovský. Nespomenul však, že počas vystúpení adeptov baletného umenia prišlo k viacerým vtipným okamihom. Asistentkou zhasnuté svetlo v sále, skákajúce CD-čka či poprehadzované poradie súťažiacich. To všetko pomohlo k odľahčeniu často napätej situácie. Keď si však baletky a baleťáci nachádzali na dverách šatne výsledky postupujúcich, už nebolo všetkým do smiechu. Pre niektorých to znamenalo rýchlu cestu domov, pre iných zas cestu do McDonaldu. Aj baletní umelci predsa musia doplniť energiu a to, že zjedia na obed len jeden šalátový list je v mnohých prípadoch len mýtus.
Pre niektorých sa cesta skončila, pre iných ešte pokračovala. Dvanástich študentov, ktorí zotrvali v súťaži čakal druhý a zároveň aj posledný deň. Doposiaľ tancovali len v prízemnej baletnej miestnosti, ktorá pripomínala tanečné priestory ich školy. Teraz však na nich čakala hlavná sála, ktorá je zaujímavá hlavne svojím eklektickým štýlom spájajúcim rôzne architektonické prvky a časové obdobia. „Budova v sebe skrýva akúsi príťažlivosť. Práve preto sme radi, že sa súťaž koná práve tam,“ prezradila riaditeľka tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Katarína Zacharová. Súťaž Nádej baletu privítala s obrovským nadšením. Otvorili sa totiž dvere aj pre deti, ktoré sa nedostanú na medzinárodné súťaže. „Tam musíme vyberať len tých najschopnejších žiakov, aby reprezentovali nielen školu, ale aj celé Slovensko. Teraz však majú šancu aj ostatné deti,“ dodala s úsmevom.
Koniec sa blíži
Pocit, že jedna minúta má dĺžku hodiny pozná azda každý. Možno tak sa dajú najlepšie opísať chvíle, ktoré prežívali súťažiaci tesne pred vyhlásením výsledkov. „Dalo sa zatancovať aj lepšie, no teraz na tom už nezáleží,“ spomínal na svoje vystúpenia Dominik Přikryl, študent ôsmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. Výsledky boli na dverách vylepené už o štrnástej. Po študentoch však ani chýru, ani slychu. Ako prvá pribehla k dverám pedagogička, Karin Alaverdjan, ktorá pripravovala na súťaž chlapcov. Svoju spokojnosť s výsledkami prejavovala tichým výskaním. V mužskej kategórii sa totiž porota rozhodla udeliť až dve prvé miesta. „Dvaja chlapci boli úplne vyrovnaní. Ani jeden si nezaslúžil byť druhý. Práve preto sme sa rozhodli udeliť až dve prvé miesta,“ vysvetľoval nečakané rozhodnutie poroty Mário Radačovský, ktorý bol s celkovým priebehom súťaže veľmi spokojný. „Do projektu sme vstupovali s mottom buď vyhrať, alebo prehrať. Mali sme možnosť vidieť množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí dokázali, že balet má naozaj nádej. Takže vyhrávame...,“ prezradil patrón súťaže.
Výhra zaväzuje, prehra je poučná
Šťastných výhercov čakal ešte galaprogram. Neostal čas myslieť na nešťastných spolužiakov, ktorým to tento krát nevyšlo. „Možno čakali, že postúpia, no ja si myslím, že každý má ešte šance, ak na sebe bude tvrdo pracovať,“ povedala nám Andrea Laššáková- študentka siedmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. Práve ona sa stala držiteľkou hlavnej ceny Grand Prix, vďaka ktorej sa môže zúčastniť medzinárodnej baletnej súťaži v Lausanne. „Nečakala som, že vyhrám práve ja, no je to pre mňa ďalšia nová motivácia a taktiež aj zodpovednosť. Teraz sa však teším hlavne na galavečer. Prevezmeme si ceny a zatancujeme už nielen porote, ale aj divákom, “ opisovala svoje pocity čerstvá víťazka.
Napätie konečne pominulo. Víťazom chýbali už len symbolické ceny, ktoré si na galavečeri prevzali z rúk Mária Radačovského. Okrem nich sa o program postaralo konzervatórium z Prahy, Banskej Bystrici a nechýbali ani sólisti baletu Slovenského národného divadla. Hľadisko bolo úplne plné a svojich spolužiakov prišli podporiť aj vyradení súťažiaci. „Bol to nádherný večer, ktorý nás zaväzuje k ďalšiemu ročníku. Netreba však zabúdať, že posolstvom tohto projektu nebolo len nájsť víťazov. Pre mňa totiž vyhral každý, kto sa zúčastnil. Našim cieľom bolo upozorniť aj na závažné ochorenie akým je rakovina. Ja sám som ju prežil, ale tým, že som stále tu cítim potrebu pomáhať druhým. Dúfam, že sa mi to podarilo v oboch smeroch,“ prezradil nám na záver Mário Radačovský a pobral sa na recepciu.
Víťazi súťaže boli priam nadšení zo svojho úspechu. To, ako na sebe budú ďalej pracovať je už len na nich. Ani výhra im totiž nezaručuje skvelú budúcnosť. Jedno je však isté... K slovám, ktoré boli napísané na zrkadle sú opäť o krok bližšie.
Simona Frantová, študentka Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva
späť